Epoxidy

Pri dvojzložkových epoxidoch platí všeobecné pravidlo, že každých 10 °C pridaných k podmienkam vytvrdzovania skráti čas vytvrdzovania o polovicu. Odporúča sa neprekročiť teplotu 150 °C. Ak exotermická reakcia naruší spoj (bubliny/peny), zahrievajte 2 hodiny pri 65 °C, znížte hmotnosť použitého lepidla alebo pred zahriatim nechajte zgélovať pri izbovej teplote. Na urýchlenie vytvrdzovania môžete aj predhriať kartušu (50 °C) alebo diely (až 93 °C). Zahriatím kartuše však zníži viskozitu chemikáliám. Zahriatim epoxidového lepidla možno zároveň zabezpečiť pevnejší spoj s lepšou odolnosťou voči chemikáliam a vlhkosti. Testovanie vhodnosti je nevyhnutné vo všetkých prípadoch. Väčšie hmotnosti vyvolávajú väčšie exotermické reakcie, pri ktorých sa uvoľňuje viac tepla. Pri aplikáciách zalievania to môže predstavovať riziko, napríklad roztavenie plastového podkladu alebo jeho zmrštenie. Neprekračujte hmotnosť 50 gramov.

Teplota prechodu skla (Tg) je teplota, pri ktorej plasty začínajú prechádzať zo sklovitej tuhej látky na gumovitý mäkký materiál podobný silikónu. Takisto je zaujímavé vedieť, že epoxidy sú termosety, čo znamená, že sa po aplikácii tepla neroztečú. Termoplast sa po aplikovaní dostatočného množstva tepla znovu roztečie.

Chemické zloženie týchto lepidiel zahŕňa exotermickú reakciu, pri ktorej sa uvoľňuje teplo. Pri dávkovaní veľkých objemov lepidla je preto potrebné postupovať opatrne. Teplotné limity sa pohybujú v rozmedzí od 82 °C do 177 °C.

Epoxidy môžu vykazovať biely zákal, ktorý sa môže objaviť na povrchu lepidla. K tomuto javu dochádza, keď amín v tužidle reaguje s oxidom uhličitým zo vzduchu a usadzuje sa na diele ako biela soľ. Odporúča sa použiť tvrdidlo vyvinuté tak, aby sa minimalizoval problém červenania, alebo použiť teplo na urýchlenie vytvrdzovania.